Vnútorné perpetuum mobile, či ak chcete, permanentne napätá... Je strašne čudná. Nevydrží nikde príliš dlho, to v tom globálnejšom význame. Inak pôsobí celkom pokojne, vyrovnane, ba až šťastne, aká blbosť! Vnútro je iné. pokračovanie článku
Zomrela som. Nekecám, ušla mi duša. Nechala ma mŕtvu plahočiť sa svetom, len tak, akoby nič. Ale veľmi som sa s ňou ešte chcela stretnúť. Tak sa ukázala. Prešli sme sa parkom. pokračovanie článku
Otvorím okno, pozrie na mňa, ja na neho, nič nehovorím, on mlčí len si hlučne svieti a tvári sa honosne. Líham do postele, prikryjem sa, zavriem oči a nič. Nič. pokračovanie článku
Smútim nad Smútkom a Samotou a celkom im aj rozumiem. Keď oni sú tak smutní a sami... Niežeby sme sa zabávali, od toho tu teraz Smútok nie je, ale ohovárame (áno hnusne ohovárame) Závisť a Hnev, ich potomka Zúfalstvo a celú generáciu bezduchých klamstiev. Kto by to bol povedal... dostali sme sa teda k riešeniu nás samých, našich klamstiev, nášho zúfalstva, našej nahnevanej závisti. pokračovanie článku
Večne blúdiaca duša medzi realitou a fikciou, medzi tu a tam, medzi vtedy a potom.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
