keď som stratila všetko čo sa dalo
a zistila že som nemala čo
prišiel Bukowski a vypichol mi oči
aby som sa nepozerala cez bulvy
aby som zahodila svoju schránku telesnú
aby on mal čím hrať kolky
a ja sa sústredila na vec vyššiu než nebesnú
vesmírne výbuchy trhali mi vnútornosti
dolámané ruky šmátrali v tme
rozštiepené kosti zavýjali serenádu
duši ktorá zbytočne plazí sa po dne
potom sa to otočilo
začala sa topiť v prachu
ten však plachtil privysoko na to aby
jednoduchí prihliadli jej strachu
chcela som ju strhnúť naspäť
nemala som dôvod
vedela čo treba robiť
snáď poznala svoj pôvod
bulvy sa už nevrátili
nevedeli fugovať po starom
systém bol narušený
zahalený v utrpení krvavom
ešteže on sa baví
a ja môžem hľadať
do nekonečna